Kostol Sedembolestnej Panny Márie Martin-Sever

Horčičné zrnko

"Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi,
ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre,
takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (Mk4,31-32)

 

Späť na hlavnú stránku

 

OLIVOVÁ HORA

V Novom Zákone sa „hora olív“ alebo „hora, ktorej sa hovorí Olivová“ spomína celkovo 12-krát. Na Olivovej hore oproti chrámu predpovedal Ježiš v prorockom videní zničenie mesta a koniec sveta. Po poslednej večeri vzal Ježiš učeníkov na Olivovú horu do Getsemanskej záhrady. Z Olivovej hory Ježiš vystúpil k Otcovi.

Olivovú horu spomínajú vo svojich prorockých videniach aj starozákonní proroci. Zachariáš, ktorý hovorí: „V ten deň zastanú jeho nohy na hore Olivovej, ktorá leží na východ od Jeruzalema.“ (Zach14,4) A Ezechiel: „Potom sa Pánova sláva vzniesla sponad stredu mesta a zastala nad vrchom, ktorý je na východ od mesta.“ (Ez11,23)

Židia z Olivovej hory oznamovali svetelnými znameniami z horiacich cédrových tyčí prvý deň nového mesiaca.

BETFAGE

Piaty deň pred židovskou Veľkou nocou vošiel Ježiš triumfálne do Jeruzalema okolo Betfage cez Olivovú horu. Stalo sa, čo je napísané ústami proroka: „Hľa, tvoj kráľ prichádza k tebe tichý, sediaci na oslici, na osliatku, mláďati ťažného zvieraťa.“

Na mieste Betfage, kde sa Pán posadil na osliatko, bol postavený kostol. Na tomto mieste boli objavené hroby a zvlášť jeden z nich zaujal pozornosť archeológov. Bol ozdobený množstvom nápisov a symbolov – znameniami vykúpenia, raja, tisícročného kráľovstva, Ježišovho mena.

POHĽAD DO BUDÚCNOSTI

„Keď sa priblížil a zazrel mesto, plakal nad ním...“ (Lk 19, 41) Ježiš z tohto miesta vyslovil proroctvo o zničení mesta, ktoré sa splnilo o necelých 40 rokov.

Kostol Dominus flevit – „Pán zaplakal“ v tvare ľudskej slzy

„Jeruzalem, Jeruzalem, toľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste!“

Po dobytí Rimanmi sa miesto, kde stál kedysi židovský chrám, nechalo zámerne spustnúť, aby sa zdôraznilo naplnenie Ježišových slov o zničení chrámu aj pre budúce storočia.

Bitka o chrám trvala skoro celý mesiac. Titus, ktorý viedol Rimanov v boji o dobytie Jeruzalema, chcel chrám ušetriť. Prehlásil: „V tomto boji sa nechcem pomstiť na veciach neživých a nikdy by som nedal zapáliť tak nádherné dielo ako je Jeruzalemský chrám.“ Josephus Flávius však hovorí: „Jeden z vojakov, bez toho, že by dostal rozkaz alebo že by si uvedomil vážnosť svojho počínania, akýmsi popudom schmatol kus horiaceho dreva a vhodil ho smerom k chrámu. Keď plameň vyšľahol, spustili Židia krik hodný tej pohromy a zbiehali sa, aby tomu zabránili. Nebrali ohľad na svoj život, ani sa nešetrili, keď zanikalo to, čo predtým ochraňovali.
Ktosi pribehol k Titovi a oznámil mu, čo sa stalo. Ten vyskočil a bežal k chrámu, aby požiaru zabránil. Hlasno volal, aby všetci oheň hasili. No jeho volanie nikto nepočul, pretože bol všade veľký hluk. A Titus ani nebol schopný zadržať zúrivé rozvášnenie svojich vojakov a požiar sa naďalej vzmáhal. Vošiel teda dovnútra chrámu, prehliadol si najsvätejšiu chrámovú svätyňu a veci, ktoré boli vo vnútri, omnoho krajšie ako sa o tom šepkalo medzi pohanmi. Ešte stále sa Titus snažil zachrániť stavbu, vydal vojenské rozkazy, aby k tomu donútil aj ostatných, no ani úcta a strach pred vodcom nepomohli. Naopak, všetkých stále viac premáhal hnev, nenávisť k Židom a akési divoké vojenské nadšenie a väčšinu i nádej na bohatú korisť. Tak bol chrám podpálený proti vôli Tita, vodcu Rimanov.“

MÚR NÁREKOV

Múr nárekov je posledným pozostatkom zrúcaného Jeruzalemského chrámu. Je to osemnásť metrov vysoká a 2500 rokov stará stena v západnej hradbe chrámu. Židia tu od stredoveku oplakávajú svoj zničený chrám.

Múr nárekov – najväčšia synagóga pod holým nebom

Židia svoje prosby za príchod Mesiáša vkladajú do škár v múre, ktoré sa odtiaľ raz za čas vyberajú a s príslušnou úctou spaľujú

Modlitba pri Múre nárekov:

Predspevák: „Prosíme Ťa, zmiluj sa nad Sionom.“
Ľud: „Zhromaždi deti Jeruzalema.“
Predspevák: „Ponáhľaj sa, ponáhľaj sa, Vykupiteľ Sionu!“
Ľud: „Prehovor k srdcu Jeruzalema!“
Predspevák: „Krása a majestát nech obklopí Sion.“
Ľud: „A obráť sa milostivo k Jeruzalemu!“
Predspevák: „Pokoj a blaženosť nech sa usídli na Sione!“
Ľud: „A výhonok Jesseho nech vypučí v Jeruzaleme!“

 PRÍBUZNÉ KAPITOLY:  Jeruzalemský chrám, Getsemanská záhrada